VRAŽDY V BRIDGEPORTE
Kapitola I: Ranná kávička
Betty Cranfordová je 27 ročná ambicíozna žena, ktorej povolanie detektív, nie je len tak na škodu. Ráno, keď sa jej do rúk dostal list o záhadných vraždách v Bridgeporte, odložila rannú kávičku a pustila sa do práce.
"Prečo tu dnes nikto nie je?!" Pomyslela si Betty keď vstúpila do kancelárie. "Určite sa zas niečo stalo a ja zas niesom v obraze!"
Betty vošla do svojej kancelárie. Sadla si za svoj stôl a zrazu zazrela niečo na svojom stole...
Bola to záložka, a v nej...
"Noviny??..." pomyslela si Betty. Dobre si prezrela titulnú stranu a hneď pochopila o čo sa jedná (čitaj červený text na obrázku :D). Odložila noviny a vrhla sa do práce...
Kapitola II: Kto z koho a ako
"Dôkazy svedčia o upírovi, no aj nesvedčia..."
Betty vošla do márnice za teľom nebohej Amy. Z budovy išla hrôzostrašná amtosféra ako zo smrti Amy. Ale na to je Betty celkom zvyknutá. Väčšiu hrôzu jej nahánalo niečo iné. KTO je ten záhadný vrah?!
"Dobrý deň! Vy musíte byť slečna Beattrice Cranfordová, ak sa nemýlim."
"Áno to som.. Teší ma." odvetila Betty.
"Ja som doktor McFish, teší ma."
"Hovorila mi o vás vaša šéfka. Poslala vás sem kvoli smrti Amy Blowovej." hovorí Dr. McFish.
"Áno viem prečo som tu. Nechala mi odkaz na mojom stole v kancelárii."
"My sa budeme asi často vídať, lebo prípad Amy prenechali na nás dvoch." dodal Dr. McFish.
Amy potešilo že s prípadom jej bude pomáhať ten sympatický doktor.
"Tak toto je Amy Blowová, 18 ročná študentka, nedávno dokončila strednú a mala ísť aj na vysokú školu umenia. Bola nájdená v dome v ktorom bývajú aj jej rodičia. Má 15 ročného brata, ktorý ju našiel ležať mrtvú v dome v obývacej miestnosti. Neboli nájdene žiadne stopy po krvi, guľke, ani po bodnutí, a dokonca ani po hryznutí. Dôkazy nesvedčia ani o upírovi, aj keď nie je celkom vylúčený. Musí to byť profesionál, takúto smrť ešte nikto nevidel." povedal vážným tónom McFish.
Toto vystrašilo dokonca aj samotnú Betty, ktorej už pod rukami prešlo stovky prípadov.
"Keď to nie je upír, ani človek a dokonca ani zviera...čo to pre boha je?!"
"Slečna Betty, upír nie je celkom vylúčený. Toto je veľmi ťažká hádanka a klúč k nej má iba jeden...."
Kapitola III: Ďaľšia obeť
Betty stále rozmýšlala, kto by mohol byť ten vrah. Ráno keď si umývala zuby a zrazu niečo započula z televízie...
Televízia: -Po smrti Amy je tu dalšia obeť a nou je herec Jacob Best! Zomrel dnes ráno o 5:45 a bol nájdený pri Bridgeportskej galérii. "Bol zavraždený tak isto ako Amy Blowová." tvrdí polícia. Znamená to že začínajúceho herca zavraždil ten istý vrah tak aj ako mladú študentku?... -
Betty išla do práce a odtiaľ zavolala svojej kamarátke Assi...
"Assi? Ahoj, to som ja Betty. Mám na teba jednu prosbu. Hovorila si že poznáš rodičov Amy Blowovej. Prosím nezoznámila by si mi ma s nimi? Potrebujem to, kvôli prípadu.
Assi: -Ahoj Betty, jasné, len neviem či to budú chcieť. Vieš, od tej smrti som ich už videla a neboli nejak v pohode. Zavolám im a potom ti poviem. Ok?-
Betty: -Ok, ďakujem Assi. Čau.-
O niečo neskôr: Nakoniec Blowovci s náštevou detektívky súhlasili. "Uvidíme čo sa dozvieme." Pomyslela si Betty.
Kapitola IV: Pravdy
Bohužial u nich doma bola len matka Amy, Pani Blowová. Pôsobila celkom pokojne, ale Betty vedeľa že vo vnútri cíti veľké utrpenie a žiaľ. Mala oblečené čierne dlhé šaty, ktoré pôsobili veľmi vyzývavo.
"Amy bola veľmi...veľmi talentovaná. Bavilo ju maľovanie. Dokonca má jeden obraz aj v Bridgeportskej galérii. S chlapcami mala trošku problém. V škole bola jedna z najlepších študentiek. Mala kopu kamarátok a kamarátov. Kto to podla vás mohol spraviť?"
"To ešte neviem. Ozaj, mala aj nejakých nepriateľov?"
"Myslím že nie. Teda úprimne, netuším."
"Ok. Ak niečo budete mať, zavolajte na toto čislo." Betty odovzdala jej vizitku Pani Blowovej a pomaly odcupkala preč.
Na druhý deň išla Betty do roboty. Stalo sa niečo čo nečakala. "Čo tu do pekla robí fotografka?!" 0pomyslela si.
"Ó, vy musíte byť slečna Cranfordová. Teší ma, ja som Verona Halle. Pracujem pre denník Bridgeport today. Prišla som sem za vami zistiť niečo ohľadne Amy a Jacoba."
"Prepáčte, zatiaľ vám nemôžem nič povedať, pretože sme ešte nič nezistili. Príďte neskôr, možno už budeme mať stopu..."
"Ale aspoň jednu.."
"Nie, prepáčte."
O niekoľko hodín neskôr, dostala Betty pozvánku do upírskeho klubu Plazmy 501 od neznámej osoby.
Blížila s k nej jedna žena...
"Dobrý večer slečna Cranfordová. Ja som Lauren, kľudne mi môžete tykať. To ja som vás sem pozvala. Chcela som sa porozprávať s vami ohľadne...ehm...tých vrážd v tomto meste. Myslím že viem kto je za to zodpovedný."
Lauren šla na Betty zhurta, tak nevedela ako zareagovať.
"Lauren, kto by to mohol byť?"
"Poviem ti jeden príbeh..."
Kapitola V: Príbeh
Pred pár rokmi, sa v Bridgeporte stal jeden prípad
podobný tomu terajšiemu. Emma Dionne je štastná blondínka s dobrou prácou. No však jedného dňa sa všetko zmenilo...
Emma si popíjala svoj drink, v jednom Bridgeportskom bare. Bar bol takmer prázdny, až na pár čudných ľudí.
Zrazu si k nej prisadol cudzí pán. Mal na sebe elegantné, no len predsa trochu zastaralé oblečenie. No nevyzeral staro, ba naopak až moc mlado. Zdal sa jej celkom príťažlivý. Neskôr sa k nej aj prihovoril.
"Dúfam že ti nebude vadiť že som si k vám prisadol."
prihovoril sa k Emme zatial neznámy muž.
"Nie, to je v poriadku."
"Volám Alex, teší ma."
"Ja som Emma, aj mňa teší."
"Čo vás priviedlo sem do tohoto opusteného baru? Teda ak smiem vedieť."
"Len som si potrebovala zresetovať hlavu."
povzdychla si Emma.
V bare strávili celý čas rozprávaním o svojich životoch. Neskôr si aj vymenili čísla a dohodli si stretnutie.
...
Po nejakom tom čase sa Emma a Alexom spoznali a dohodli si rande. Myslela si že ju čaká úžasný večer, lenže to ešte netušila že čo je Alex za človeka.
Emma s Alexom si dohodli rande v reštaurácii pod mostom. Alex bol zase oblečení v tom istom ako pri prvom stretnutí.
Neskôr vyšli z reštaurácie, a začali si vyjadrovať svoju náklonosť. Emma bola taká štastná, až kým ju nepustil zo svojich rúk a...
...začalo sa diať niečo čúdné. Okolo Alexa bola čudná žltá žiara. Emma nič nechápala.
"Emma, ja nie som tým, kým si myslíš že som. Som poloupír. Nebezpečná postava z bájok...teraz ťa zabijem, a ty nebudeš kričať, jasné?!"
...Emma nestihla utiecť, Alex ju zabil. Bol poloupír. Poloupíri sú pre niektorých len vymyslené, a pre niektorých reálne postavy. Každopádne existujú, čo nasvedčuje aj príbeh Emmy. Poloupíri, zabíjajú ako upíri, lenže po sebe nezanechajú ani stopu, a z tela zmizne všetká krv, až do poslednej kvapky. Majú svoj vlastný svet a len zriedkavo sa objavia na tom našom.
"Ty idiot, toto oľutuješ..." Z Emmy vyšli posledné slová...
Emma na mieste skonala. Alex jej telo odtiahol do sveta poloupírov.
...
Lauren bola kedysi upírka. Niektorý upíri sa narodia so špeciálnymi schopnosťami. Jej schopnosti pretrvávajú dodnes. Vie sa pozrieť do minulosti. Tak to aj spravila. A pre zničenie Alexa chcela spaviť všetko. Kedže jej schopnosti z upírského života pretrvávajú dodnes, stále môže hrať osudový boj. V tomto boji ide o to že ten kto ho prehrá, už nikdy sa nesmie vrátiť na do mesta, v ktorom sa hra uskutočnila. Lauren je odvážna a preto to riskla, a začala cvičiť za mestom.
O niekolko dní neskôr, Lauren bola odhodlaná bojovať. Alexa našla v malej uličke meditovať.
"Ale no tak Alex! Ty, ja, osudový boj! Hneď!"
Tak začal osudový boj Alexa a Lauren...
porkačovanie nabudúce
pripravila Midnight Sims
